Tvorba testových otázek na základě Bloomovy taxonomie
Doc. PaeDr. Viliam Kratochvíl, PhD. z Univerzity Komenského v Bratislavě se v rámci diskuse o kvalitě zkušební verze státní maturity vytvořené CERMATEM zamyslel nad problematikou obecné tvorby kvalitních testů na základě Bloomových taxonomie kognitivních cílů. Přečtě si názor odborníka na didaktiku dějepisu.
Pokúsim sa prispieť do diskusie o maturitnom teste možným, najmä praktickým uvažovaním o tejto problematike. Domnievam sa, že takto zostavený test, ktorý predložil Cermat, je výsledkom nedostatočnej aplikácie Bloomovej taxonómie na výučbu dejepisu, aj napriek tomu, že počúvame v československom kontexte, že Blooma a jeho taxonómiu už teoreticky máme plné zuby. Myslím si však, že na mnohých pracovných seminároch absentuje práve aplikačná fáza tejto teórie na jednotlivé predmety. Takisto aj uvedomenie, že Blooma nepriamo k jeho teórii doviedol práve problém testovania B. Bloom už v roku 1949 inicioval vytvorenie systému na uľahčenie práce skúšobných komisií pri príprave výročných komplexných skúšok. Jeho zámerom bolo vytvoriť prostriedok na uľahčenie výmeny testových položiek a zostaviť tak bázu kognitívne rôznorodých testových položiek merajúcich dosiahnutie rovnakého cieľa.
Podobne sme postupovali v roku 2000, keď sa na Slovensku začala reforma maturitnej skúšky, ktorá spočívala v zavedení externej maturitnej skúšky z dejepisu a v jej experimentálnom overovaní v rokoch 2000 – 2007. V priebehu tohto obdobia sme vytvorili okolo 400 testových položiek, prevažne zatvorených so štyrmi distraktormi i skupinu položiek s krátkou odpoveďou. V priebehu ich tvorby sme neustále diskutovali, odhadovali, analyzovali a snažili určiť, aké kognitívne hladiny rozvíjame pomocou jednotlivých testových úloh. Prostriedkom k tomu nám bola práve taxonómia, ktorá poskytuje dobrý zdroj na formuláciu, štruktúrovanie testových položiek podľa náročnosti i typológie. Ako príklad môžeme použiť skupiny nasledujúcich testových položiek, ktoré preverujú rôzne kognitívne funkcie.
1. Najbližší spolupracovník kráľa Ľudovíta XIV. J. B. Colbert bol tvorcom hospodárskej politiky, ktorá sa nazývala .............................
2. Vo Francúzsku sa za vlády Ľudovíta XIV. presadila hospodárska politika štátu, ktorú reprezentoval najbližší spolupracovník kráľa, minister financií, priemyslu, obchodu a kolónií. Bol to
(A) Jacques David (B) Denis Diderot
(C) Jean B. Colbert (D) Jean d Alembert
3. Si zahraničný obchodník a ponúkol si ministrovi financií J. B. Colbertovi tovar svojej krajiny. Ako by odpovedal Colbert na tvoju ponuku?
(A) Váš Tovar kúpime bez akýchkoľvek podmienok.
(B) Váš tovar kúpime, ak zaplatíte nízke clo.
(C) Kúpte radšej naše výrobky a predajte ich vo vašej krajine.
(D) Váš tovar kúpime, ak zaplatíte manufaktúrny poplatok.
(Táto testová položka je modifikáciou testovej úlohy, ktorej autorom je český kolega J. Frýba)
Zatiaľ čo prvé dve testové úlohy preverujú schopnosť študentov pamäťového reprodukovania znalosti, t. j. znovunadobúdania znalosti z vlastnej dlhodobej pamäti v tomto prípade aj bez porozumenia historického pojmu či historickej osobnosti, tretia testová úloha vyžaduje vnútorné porozumenie s využitím vyššej kognitívnej funkcie aplikácie, analýzy „ako fungoval“, čo bolo podstatou hospodárskej politiky, ktorá sa nazývala merkantilizmus.
Ďalším príkladom je modifikácia testových položiek, ktoré obsahovo vychádzajú zo slovenských dejín
1. Ako sa nazýval politický program slovenského národného hnutia, ktorý bol prijatý 6. - 7. júna 1861 v Turčianskom Svätom Martine?
(A) Žiadosti slovenského národa (B) Prestolný prosbopis
(C) Liptovské žiadosti (D) Memorandum národa slovenského
2. Ktorá z uvedených požiadaviek Slovákov bola súčasťou politického programu - Žiadostí slovenského národa?
(A) "Horno-uhorské slovenské okolie"
(B) Katedra slovenskej reči a literatúry na peštianskej univerzite
(C) Všeobecné volebné právo pre mužov
(D) Vlastné kultúrne spolky
3. Prvým slovenským politickým orgánom v moderných dejinách bola Slovenská národná rada založená v septembri 1848 vo Viedni. Uveďte jeden cieľ tohto politického orgánu Slovákov. ...............................................
Všetky tri testové položky sa ocitajú na nižších úrovniach kognitívnych funkcií, ale z hľadiska kognitívneho je medzi nimi istý rozdiel. Prvá z týchto úloh preveruje schopnosť pamäťového reprodukovania znalosti z dlhodobej pamäti aj bez porozumenia, je teda v tejto štruktúre najnižšie. Druhá testová úloha vyžaduje schopnosť vnútorného porozumenia a v štruktúre tejto kognitívnej funkcie ide o triedenie, klasifikovanie poznatku, teda určovania náležitosti či príslušnosti politického programu do určitej kategórie, pojmu alebo princípu. Táto schopnosť zahrňuje súčasne porovnávanie podobného a rozdielneho javu. Tretia položka sa pohybuje na úrovni aplikácie a analýzy a preveruje schopnosť špecifikácie a rozlišovania, podstatného a dôležitého. V experimentálnom overovaní testu externej časti maturitnej skúšky túto úlohu žiaci riešili s veľkými problémami, ukázalo sa, že v každodennej výučbe sa ich schopnosť špecifikácie a rozlišovania pravdepodobne systematicky nerozvíja.
Ako ďalší príklad uvádzame širšiu modifikáciu testových úloh, ktorých obsahom je učivo o hospodárskych vzťahoch v stredovekej spoločnosti.
1. V období stredoveku vstupovali predstavitelia vyššej a nižšej šľachty do rôznych osobných, sociálnych, hospodárskych a právnych vzťahov, ktoré spolu vytvárali lénny systém tvoriaci základ stredovekej spoločnosti.
V ktorej z možností sú k nasledujúcim výrokom správne priradení účastníci tohto zložitého systému vzťahov?
Výroky:
I.„Vlastním všetku pôdu s dedinami a ľuďmi v krajine. Potrebujem však viac vojakov. Dám veľkú časť mojej pôdy tomu, kto mi zoženie viac vojakov.“
II.„Potreboval by som ešte viac pôdy. Keď zoženiem vojakov, môžem získať pôdu.“
III.„Som dobrým bojovníkom, ovládam luk a meč ako nikto iný. Ak dostanem časť pôdy, budem bojovať.“
Účastníci lénneho systému:
1. vyšší vazal
2. lénny pán-senior-kráľ
3. nižší vazal
(A) I – 3 II – 1 III – 2 (B) I – 2 II – 1 III – 3
( C ) I – 1 II – 3 III – 2 (D) I – 1 II – 2 III – 3
2. V stredovekých listinách sa od polovice 8. storočia uvádza, že lénny pán prepožičiaval svojim verným služobníkom pôdu. Ako sa nazývali ľudia, ktorý boli takto odmenení lénom?
(A) kolóni (B) poddaní
(C) vazali (D) nevoľníci
3. Od polovice 8. storočia začali lénni páni prepožičiavať svojim verným služobníkom pôdu. Títo služobníci - vazali - museli však splniť jednu podmienku, a to
(A) odvádzať poplatky cirkvi (B) vybrať sa na cestu do Ríma
(C) vykonať sľub vernosti (D) prenajímať pôdu
4. Ako sa nazývala skupina obyvateľstva, ktorá bola vylúčená z lénnych vzťahov?
....................................................
5. „Tvoji priatelia sa stanú mojimi priateľmi a tvoji nepriatelia mojimi nepriateľmi. Odteraz sa mi páči to, čo sa páči tebe a nenávidím to, čo ty nenávidíš. Dokedy len budem žiť je mojou povinnosťou poslúchať ťa a slúžiť ti.“
Ako sa nazýval obrad, ktorého súčasťou boli slová tejto prísahy? ......................................
6. Úryvok z listiny z roku 804 vám pomôže odhaliť vzťah medzi Fulrádom a Karolom Veľkým:
"My Karol, oznamujeme ti Fulrád, že tohto roku zvolávame do východného Saska veľké zhromaždenie vojska. Preto ti prikazujeme, aby si sa dostavil na určené miesto so všetkými vystrojenými a vyzbrojenými ľuďmi. Každý jazdec nech má štít, kopiju, meč a nôž, k tomu luk a tulec so šípmi..."
Fulrád bol Karolov:
(A) nevoľník (B) otrok
(C) poddaný (D) vazal
7. "My Karol, oznamujeme ti Fulrád, že tohto roku zvolávame do východného Saska veľké zhromaždenie vojska. Preto ti prikazujeme, aby si sa 17. júna dostavil na určené miesto so všetkými svojimi vyzbrojenými a vystrojenými ľuďmi. Každý jazdec nech má štít, kopiju, meč a nôž, k tomu luk a tulec so šípmi. Vaše vozy nech vezú všetko potrebné - krompáče, sekery, vrtáky, rýle a všetky ostatné nástroje, ktoré sú potrebné na ťažení. Zásoby potravín musia vydržať tri mesiace od zhromaždenia sa vojska a zásoby zbraní a ošatenia pol roka."
a) V akom vzťahu bol Karol Veľký voči Fulrádovi?
........................................................................
b) V akom vzťahu bol Fulrád voči Karolovi?
..............................................................
c) Čo bolo hlavnou povinnosťou Fulráda?
.............................................................
d) Ako sa nazýva nový vzťah medzi ľuďmi vyšších spoločenských vrstiev, ktorý sa začal vytvárať vo Franskej ríši v priebehu 9. storočia?
......................................................................
Prvé dve testové položky sú na hladine znalosti a porozumenia, prvá z nich ho však uľahčuje fiktívnym rozprávaním v prvej osobe, teda výraznejšie študentom konkretizuje možné vzťahy medzi jednotlivými účastníkmi lénneho systému. Druhá z nich predstavuje typ úlohy, ktorú študenti môžu riešiť bez výraznejšieho porozumenia na základe dlhodobej pamäti. Tretia úloha je tiež na týchto hladinách, ale je o niečo náročnejšia v tom, že vyžaduje výraznejšiu špecifikáciu, doplnenie podmienky udelenia léna vazalom. Medzi štvrtou a piatou testovou úlohou je podobný vzťah ako medzi prvou a druhou úlohou s tým, že štvrtá úloha vyžaduje schopnosť špecifikovať a kategorizovať. Obsahový kontext historického písomného prameňa v šiestej testovej položke podnecuje porozumenie a môže uľahčiť znovunadobúdanie poznatku, v našom prípade dôležitého pojmu z hospodárskych dejín v úlohe s voľbou výberu. Siedma testová úloha s krátkou otvorenou odpoveďou vyžaduje najvýraznejšie porozumenie textu, v ktorom sa uplatňuje aplikácia i analýza. V porovnaní s ostatnými je kognitívne najvyššie, vyžaduje najširší myšlienkový kontext, podobný ako pri konštruovaní týchto testových položiek s voľbou výberu, ale na malom obsahovom priestore.
Napokon uvádzam testové úlohy, ktoré preverujú rôznym spôsobom prácu s historickými pojmami.
1. Ktorý z uvedených historických pojmov sa viaže so 16. storočím?
(A) abolicionizmus (B) hidžra
(C) jezuiti (D) independenti
2. Pojmom "samuraj" označujeme mužov vo feudálnom Japonsku, ktorí sa najviac podobali na mužov označovaných v Európe ako
(A) poddaný (B) biskup
(C) rytier (D) majordomus
3. Pojmy katolík a kresťan sú v rovnakom logickom vzťahu ako pojmy
(A) budhista a taoista (B) šiít a moslim
(C) katolík a evanjelik (D) hinduista a sunnit
4. Pojmy Lakónia a Sparta sú v rovnakom logickom vzťahu ako pojmy
(A) Horný a Dolný Egypt (B) Latium a Rím
(C) Atény a Delfy (D) Kréta a Mykény
Najnižšie z týchto pojmových testových úloh stojí prvá, ktorá v rámci rozvíjania schopnosti porozumenia vyžaduje od študentov triedenie, klasifikovanie poznatku do určitej kategórie, v našom prípade 16. storočia. Vyššie sa ocita druhá úloha, ktorá vyžaduje porovnávanie podobného javu v odlišných kultúrach. Rozhodne najvyššie však stojí tretia a štvrtá úloha, ktorá opäť na malom kontextovom priestore vyžaduje širšiu myšlienkovú činnosť, kde sa uplatňuje aplikácia, analýza i zovšeobecnenie
Uvedomujeme si, že predložený súbor rôzne modifikovaných testových úloh rieši možnosti ako sa postupne dopracovať v uzavretých testových položkách k vyšším kognitívnym funkciám. Bude to pravdepodobne dlhodobejší proces, pretože s tvorbou takýchto úloh nemáme stále dostatok skúseností v porovnaní s krajinami, kde sa už desaťročia využívajú takéto testové položky, napríklad v USA. Aj preto by bolo užitočné si preštudovať súčasný model jednej z maturitných externých skúšok Advanced Placement (APR) World History, kde prvých 50 úloh tvoria zatvorené testové položky s piatimi distraktormi a nadviazať kontakt s Princeton New Jersey Testing Service. Ako som sa už zmienil, na maturitných skúškach pracujú kontinuálne od roku 1949!