Tento materiál vznikl v rámci projektu „Moderní dějiny do škol“, který je financován z prostředků ESF a státního rozpočtu ČR.

Přítomní zástupci politických stran uzavřeli 6. října 1938 v Katolickém domě v Žilině dohodu, která vyhlásila autonomní slovenskou vládu, do jejíchž rukou byla odevzdána moc zákonodárná i výkonná nad Slovenskem. K dohodě se o den později připojila i sociální demokracie.

Vedle samotné dohody byl přijat i Manifest slovenského národa připravený ľuďáky, v němž bylo vyjádřeno přimknutí k národům, jež bojují proti „marxisticko-židovské ideologii rozvratu a násilí“. Účastníci se dohodli, že bude zveřejněna jen Žilinská dohoda, tiskový orgán HSĽS Slovák však již 7. října 1938 vydal plné znění Manifestu a k samotné Žilinské dohodě jen uvedl, že byla přijata dohoda o autonomním postavení Slovenska.

Jakmile byla z balkonu Katolického domu 6. října 1938 vyhlášena autonomie, zorganizovali ve městě ľuďáci protičeskou demonstraci a došlo k několika výtržnostem.

Návrh ústavního  zákona připravilo vedení HSĽS již v červenci 1938 a Národnímu shromáždění návrh předložili již 17. srpna 1938. Navrhovateli ústavního zákona o autonomii Slovenska byli poslanci Andrej Hlinka (zemřel v srpnu 1938), Karol Sidor, Martin Sokol a Jozef Tiso. Návrh ústavního zákona byl přijat hlasy 144 poslanců (potřeba bylo 180) a v Senátu hlasy 78 senátorů (potřeba bylo 90). Návrh ústavního zákona získal ústavní většinu z počtu poslanců vypočtených poté, co 69 poslanců a 33 senátorů přišlo protiústavně o své mandáty. Z hlediska právní teorie lze říci s ohledem na skutečnost, že ústavní zákon nezískal ústavní většinu, že tento zákon byl přijat protiústavní cestou a nikdy neměl tvořit součást československého právního řádu jako prvek ústavního pořádku.

Manifest slovenského národa (tzv. Žilinská dohoda)
usnesený na zasadnutí výkonného výboru Hlinkovej slovenskej ľudovej strany ako právoplatnej politickej predstaviteľky slovenského národa dňa 6.októbra1938:

Mníchovská dohoda štyroch veľmocí podstatne zmenila štátne a politické pomery v strednej Európe. My Slováci, ako samobytný slovenský národ, žijúci od vekov na území Slovenska, uplatňujeme si svoje samourčovacie právo a preto dovolávame sa medzinárodného zagarantovania nedeliteľnosti svojej slovenskej národnej jednoty a nami obydlenej zeme. Chceme slobodne podľa vlastnej vôle určiť svoj budúci život v plnom rozsahu, v to počítajúc aj štátnu ústrojnosť v priateľskom spolužití so všetkými okolitými  národmi a tak prispieť k usporiadaniu pomerov v strednej Európe v duchu kresťanskom.

Vytrváme po boku národov, bojujúcich proti marxisticko-židovskej ideológii rozvratu a násilia.

Sme za mierové vyriešenie sporných problémov v duchu mníchovskej dohody.

Protestujeme čo najrozhodnejšie proti tomu, aby hranice Slovenska určované boli bez nás, bez plnoprávnych zástupcov slovenského národa. Žiadame medzinárodnú ochranu slovenskej menšiny v cudzine.

Žiadame rýchlu demobilizáciu.

V duchu samourčovacieho práva žiadame okamžité prevzatie výkonnej a vládnej moci na Slovensku Slovákmi. Víťazstvo samourčovacieho práva znamená pre slovenský národ víťazné zakončenie nášho dlhoročného boja.

Nech žije sloboda slovenského národa!

Nech žije slovenská vláda na Slovensku!

Vyhlásenie

I. Podpísaní osvojujeme si návrh Hlinkovej slovenskej ľudovej strany na vydanie ústavného zákona o autonómii Slovenska tak, ako bol podaný v poslaneckej snemovni v roku 1938 a uverejnený v Slováku v čísle 129 zo dňa 5. júna 1938. Zaväzujeme sa, že sa všetci všetkými silami vynasnažíme, aby tento návrh bol národným shromaždením ústavne prijatý najneskôr do 28. októbra 1938. Ústavným prijatím tohoto návrhu bude štátoprávne postavenie Slovenska definitívne vyriešené.

II. Vládna a výkonná moc na Slovensku má sa okamžite odovzdať do rúk slovenskej vlády, preto žiadame okamžite poveriť podpredsedu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany poslanca Dr. Jozefa Tisu, aby ako dezignovaný predseda sostavil v dohode s podpísanými politickými stranami prvú slovenskú vládu pozostávajúcu z predsedu a štyroch členov ministrov a navrhol ju na menovanie.

Podpísaní prijímajú návrh zákona na decentralizáciu vládnej a výkonnej moci tak, ako je k tomuto prehláseniu pripojený. Tento návrh má sa prijať a uskutočniť v najkratšom čase, aby aj do uskutočnenia prvého bodu tohoto vyhlásenia vládna a výkonná moc dostala sa nielen fakticky, ale i právne do rúk Slovákov.

Dané v Žiline dňa 6. októbra 1938.

Návrh zákona o decentralizácii vládnej moci

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto:

§1.
Cieľom zabezpečenia prajného vývinu slovenského národa v rámci republiky Československej upravuje sa verejnoprávne postavenie Slovenska a jeho národných, politických, kultúrnych, hospodárskych a sociálnych záujmov a v dôsledku toho decentralizuje sa vládna a výkonná moc na Slovensku.

§2.
Vládnu a výkonnú moc na území slovenskej krajiny vykonáva slovenská vláda, pozostávajúca z piatich členov - ministrov. Výnimku tvorí agenda ministerstva zahraničia, národnej obrany, správa štátneho dlhu a uzavieranie pôžičiek pre spoločné potreby štátu.

§3.
Jeden z piatich ministrov bude poverený funkciou predsedu slovenskej vlády. Všetci piati ministri sú zároveň aj členmi ústrednej vlády v Prahe.

§4.
Na Slovensko takto prenesená vládna a výkonná moc, rozdelí sa na odbory takto:
1. Vnútro, spravodlivosť a zdravotníctvo: sem patrí doterajšia agenda ministerstva
vnútra, zdravotníctva a telesnej výchovy a spravedlivosti.
2. Doprava: sem patrí agenda ministerstva pôšt a telegrafov a železníc.
3. Hospodárstvo: sem patrí agenda ministerstva verejných prác, obchodu, priemyslu a zemedelstva.
4. Osvetový: sem patrí agenda ministerstva školstva a národnej osvety.
5. Finančný a sociálny: sem patrí doterajšia agenda ministerstva financií a sociálnej pečlivosti. Všetky štátne podniky, jestvujúce na území Slovenska, podliehajú rozhodujúcej právomoci slovenskej vlády, ktorá ich zadelí do patričného odboru.

§5.
Úmernú čiastku rozpočtových výdavkov ustáli paritná komisia, určená s jednej strany ústrednou vládou a s druhej strany slovenskou vládou.

§6.
Zákon tento nadobúda účinnosti hneď vyhlásením a platí pokiaľ sa ustanoví autonómna vláda za zmenenej ústavy.

§7.
Previesť tento zákon ukladá sa ústrednej vláde a slovenskej vláde spoločne.

V Žiline 6. októbra 1938

Návrh zákona podpísali:
P. Teplanský, K. Stodola, J. Ursíny, J. S. Vančo, Ing. J. Líška, J. Lichner, K. Rybárik, O. Devečka, dr. E. B. Lukáč, A. Šelmec, Ing. J. Styk, dr. M. Vančo, dr. J. Paulíny-Tóth, dr. J. Ivák

ZDROJ: GRONSKÝ, Ján. Komentované dokumenty k ústavním dějinám Československa. Svazek I. Praha : Univerzita Karlova v Praze, nakladatelství Karolinum, 2005. (584 s.). ISBN 80-246-1027-2. S. 270.